Posteľ

Pamaly si ľahnúť do postele voňavých ruží
pomaly si ich obsypávať po rozpálenom tele
pomaly si hladiť nevinnú tvár,
                                         stále len tak....................POMALY

Nič nerobiť

Nič nerobiť,
len tak sedieť,
počúvať šum,
šum jesenného lístia,
šum papiera hnaného ostrým vetrom,
alebo šum detských tajných šepotov,
ktorý tak píli ľudské zmysly,
alebo počúvať pohyb,
pohyb prichádzajúcich čaptavých nôh,
pohyb zvieracích labiek po jesenných listoch,
alebo pohyb tajných pohľadov na svet,
a pritom všetkom pozerať a
                                      nič NEROBIŤ.

Farby sklamania

Oči, ako všetky farby sveta
kvety, ako farby jesenného lístia,
srdcia, ako farby ............., ale čoho?
Asi srdce farbou lásky je,
nad ktorým strojí určite aj sklamanie.
Veď sklamanie keď zasiahne,
srdce to pocíti niekedy tak,
že už nikdy nedokáže .....................MILOVAŤ

Pohľad

Pozrieť sem - tam do očí,
nič nepovedať,
len hľadieť,
pozerať,
nepopísateľnú úzkosť v srdci cítiť,
chvenie nôh,
silný neuprostný buchot srdca,
nežné tŕpnutie rúk a aj tak
nič nepovedať. 

Slza neba

Keď vidím milovanú osobu,
len hľadím,
rozmýšľam a
pýtam sa sama seba........
PREČO?
Prečo to tak musí byť.
On je sám.
Ja aj tak nič preto neurobím,
aby bol môj a ja jeho.
Zas som tam........
KDE SOM BOLA.
Z neúprostnými slzami doma,
tak ako včielka bez kvietka,
ja bez teba,
len so slzami neba.

Lucia Marcinovová 2.A " ROSE "

Ján Amos Komenský 

Johny bol sveta učiteľ,
nevedomosti krotiteľ.
Kade chodil, tade učil,
hlavy žiakov školou mučil.
Švárny šuhaj Ján Amos,
mal hustú bradu, orlí nos,
múdre čelo, pohľad draka
výrečnosťou ženy lákal.
Nezvábila ho však žiadna!
Skôr didaktika nenápadná.
Učiteľom – otcom bol,
azda nepil alkohol?
Určite mal dáke vášne –
miloval, čo bolo zvláštne...

Ako skona? netušíte?
Zaspal s knižkou v školskom byte.
Poviete si to je strašné!
no pre neho, to bolo krásne.

Učiteľov zajtra deň,
ja rozmýšľam o tom len.
Keď sa ten deň vydarí,
škola sa hneď rozjarí.

V kabinetoch nálada,
zo žiakov stres opadá.
Vo vázičkách plno kvetov,
nevyjadrím to jednou vetou.

Zazvonilo na hodinu,
v triede máme krik a špinu.
Príchod bude neskorší,
Preto sa to nezhorší.

Atmosféra nabitá,
v triede všetko prekvitá.
Dnes môžeme byť aj hluční,
či sme chudí a či tuční.

Tá nálada najsprávnejšia,
na ktorú sa všetci tešia.
Príde ako na koni,
keď po ôsmykrát zazvoní.

Pri tomto sviatku celoročnom
zborovňa je vo sviatočnom.
Riaditeľ aj zástupkyňa
Možno kúpia liter vína.

Rád by som sa zúčastnil,
no dneska som už víno pil.

Prečo by ho aj nepili,
keď nás veľa naučili.
Jan Amos by bol nadšený,
že je takto poctený.

Všetci si ho vážime,
jeho prácu strážime.
Lebo človek ako on,
musel makať ako kôň.

Jozef Adamišin a Rastislav Cimbaľak

Vášnivý prstoklad  

Ukazovák, palec tlstý –
  to sú naše rýchle prsty.
Prostredník a malíček,
písať je môj koníček.
Mne sa páči prsteník,
písať lepšie nevie nik.
Keď sa pridá druhá ruka,
v mašine už čosi puká.
Sústredenie pevná vôľa,
 no stačí chvíľka nepokoja,...
keď si niesme celkom istí,
už nemáme odpis čistý.
Skrátiť nechty, zopnúť vlasy,
neuberie nám to z krásy.
Oči hľadia uprene,
hoc sú celé červené.
Na obrazovku nepohľaď,
napíšeš to potme snáď.
Ďalšiu vec nám treba vedieť
a to pekne rovno sedieť.
Kto tento zákon poruší,
Evička ho zahluší.

  Osip & Rosta